Školy na dedinách boli v minulosti vzácne. Zriaďovala ich cirkev pri farách. Už v 14. storočí boli v Demandiciach dva kostoly a existovala tu teda riadna cirkevná štruktúra. Z toho je možné predpokladať, že ešte pred vpádom Turkov existovala v Demandiciach farská škola. Početné zemepánske rody  vzdelanie svojich potomkov  zverovali súkromným vychovávateľom. Doložená zmienka o samostatnej školskej budove, s miestnosťou úvody ( škôlky),  je z roku 1866.

     Do tejto doby sa na vyučovanie využívali rôzne priestory v súkromných domoch. Výstavbu samostatnej školskej budovy financoval v rku 1865  Ján Paczolay, miestny zemepán a poslanec uhorského snemu. Prvá školská budova stála južne od kostola na cirkevnom pozemku. Školským účelom slúžila sedemdesiat rokov. V polovici tridsiatych rokov minulého storočia bola na jej mieste postavená nová budova školy, ktorá tu stojí do dnes. Jej stavbu financovala barónka Katarína  Szabadhegyová, dcéra Jána Paczolaya.
Po vzniku Československej republiky školským účelom slúžila budova Barossovho kaštieľa v ktorom bola umiestnená aj škôlka. Prvým riaditeľom rímsko-katolíckej slovenskej menšinovej školy bol od školského roku 1923/1924 Augustín Maierský. Ešte pred jeho príchodom sa v škole zriadenej pre slovenských žiakov začalo vyučovanie, ktoré svojpomocou zabezpečovali Ondrej Konopka a potom prvá učiteľka Helena Ujjová. Zo Santovky chodil vypomáhať aj učiteľ Karol Poljak-Škobla. V medzivojnovom období tu učili Vlasta Sirovátková-Maierská, Juraj Koválík a Karol Petrovič. Od 1. januára 1930 sa škola premenovala na štátnu ľudovú školu, ktorá po rozbití Československa bola koncom školského roka 1938/1939 zrušená. Po jej obnovení sa škola volala od roku 1949 neúplná stredná škola, úplná stredná škola, od roku 1953 Osemročná stredná škola, od roku 1961 základná deväťročná škola, od 1982 základná škola a od roku 1996 opäť základná deväťročná škola . Od tohto školského roku 2011/2012 je to základná škola s materskou školou. Základná deväťročná škola s vyučovacím jazykom maďarským ukončila činnosť v roku 2001 keď už mala len 10 žiakov.

Od roku 1954 sa vyučovalo aj v budove Bergerovho kaštieľa v ktorej predtým sídlilo žandárstvo. Na Dolnom majeri, Hornom majeri a Hýbeci bolo v päťdesiatych rokoch dosť detí na to aby tu od roku 1956 mohla fungovať škola. Sídlila v bývalej sýpke rodiny Štefana Šereša a to  až do vybudovania novej školy so spoločenskou sálou a bytom pre učiteľa.
V roku 1961 sa vyučovanie sústredilo v novej základnej deväťročnej škole vybudovanej vedľa Bergerovho kaštieľa ktorý po otvorení novej školy slúžil ako školská jedáleň. Pre škôlku bola vyhradená bývalá cirkevná škola, ktorá po vojne slúžila ako škola s vyučovacím jazykom maďarským. Nová budova škôlky bola postavená na pozemku rodiny Molnárovej a slúži svojmu účelu aj teraz.
Školský život v Demandiciach dokumentuje množstvo fotografií na ktorých sa zachovali tváre žiakov aj ich učiteľov. Prvá školská fotografia, ktorú som získal je z roku 1926 a je na nej zachytený môj otec ako žiak prvej triedy rímsko-katolíckej menšinovej školy so spolužiakmi a učiteľmi. Môj otec a strýc Juraj na pôsobenie riaditeľa školy Augustína Maierského nedali dopustiť. Z Demandíc musel odísť v roku 1939, keď bola po okupácii Československa slovenská škola zrušená koncom školského roka 1938/1939. Šťastnou zhodou okolností som mal možnosť tohto vzácneho človeka a učiteľa stretnúť začiatkom sedemdesiatych rokov, keď navštívil môjho otca a dlho vrúcne spomínal na svoje medzivojnové pôsobenie v Demandiciach, kde sa aj oženil so svojou kolegyňou Vlastou Sirovátkovou.